„Bez sily rieky to nejde.“
Vodná energia je pre kováčske umenie nevyhnutná. Kováčska dielňa Eybl v Ybbsitzi funguje na tomto princípe dodnes.
Ak chcete objavovať prírodnú krajinu regiónu Mostviertel na Ybbstalskej cyklotrase a spoznávať miestne remeslá, odbočte pri obci Ybbsitz smerom na juh a choďte po prúde potoka Prollingbach. Už po niekoľkých kilometroch jazdy budete počuť tupé búchanie kladiva – je to zvuk vychádzajúci z kováčskych dielní. Jedným z tých, ktorí sa dennodenne oháňajú kladivom, je aj 68-ročný kováčsky majster Sepp Eybl.
„Má viac ako 500 rokov,“ hovorí Sepp Eybl a ukazuje na obrovské kladivo. Mohutné drevené kladivo tróni uprostred miestnosti ako stredoveké baranidlo. „Tento stroj sa volá stláčací pákový buchar,“ vysvetľuje pyšne Sepp, „rukoväť sa nazýva helb a hlava medveď.“ A keď silno udrie na rozžeravený kov, pod mohutným „medveďom“ to iskrí a žiari. Eybl spokojne sedí pred ním na starom drevenom stolčeku a sleduje, ako z neho vyletujú iskry. Ochranné okuliare? Eybl žiadne nemá. Je to kováč zo starej školy: „Najradšej pracujem s ručným kladivom, nákovou a len silou vlastných svalov.“ S tým miernym rozdielom, že Eybl sa nemusí zodpovedať vrchnosti, ako to bolo zvykom u kováčov v minulom storočí. Tento územčistý kováč pracuje už viac ako 25 rokov ako umelecký kováč na voľnej nohe v obci Ybbsitz v regióne Mostviertel. V kováčskej dielni priamo na brehu potoka Prollingbach, ktorý už pol tisícročia poháňa kováčne na kováčskej míli v Ybbsitzi.
Zachovanie historickej podstaty
Už ako dieťa sa Sepp Eybl rád hral s kladivom a dlátom. Jeho otec, nástrojár, odmalička brával syna do dielne a už v útlom veku mu ukázal, kde visí kladivo. Na Strednej odbornej technickej škole vo Waidhofene sa mladý Sepp naplno ponoril do umenia spracovania kovov, vo veku 21 rokov zložil skúšku ako zámočník a spočiatku pracoval pri výrobe plastov. „Ale nikdy som sa tam necítil naozaj dobre,“ hovorí Eybl, ktorý radšej pracuje rukami ako za písacím stolom. Preto neskôr kúpil starú kováčňu v Ybbsitzi a s láskou ju viac ako tri roky reštauroval. Keďže budova je chránenou pamiatkou, osobitnú pozornosť venoval zachovaniu jej pôvodnej hmotnej podstaty – väčšina strojov v interiéri je vernou kópiou originálu, hlavy stláčacích pákových bucharov pochádzajú dokonca zo 16. storočia. „Každé kladivo rozpráva svoj vlastný príbeh,“ hovorí kováčsky majster Eybl a odhodlane udiera do rozžeraveného kusu kovu na nákove.
Závislosť na vodnej energii
V kováčni sa nachádza celkovo sedem kladivových strojov: Dva stláčacie pákové buchary, tri pružinové a dva pneumatické buchary. V každej hlave buchara sú upnuté rôzne nástroje, ktoré umožňujú formovanie ocele do najrôznejších tvarov. „Hrubé práce sa robia na strojoch, jemné brúsenie sa vykonáva ručne,“ hovorí Eybl, ktorého rozsah činností je naozaj rôznorodý: od obrovských sôch na verejných priestranstvách cez maloformátový nábytok a prvky zariadenia až po repliky a reštaurátorské práce. Všetko sa vyrába v jeho kováčskej dielni na brehu potoka Prollingbach, pretože ako sám hovorí: „Bez sily rieky to nejde“. Aj keď jeho stroje už dávno nie sú poháňané priamo vodnými kolesami: Odkedy bola v 20. rokov 20. storočia v bezprostrednej blízkosti kováčskej dielne postavená malá vodná elektráreň, sú Eyblove stroje poháňané elektricky. Naďalej však platí, že „vodná energia je pre kováčske remeslo nevyhnutná.“
Ak sa chcete dozvedieť, ako prebieha práca v starobylej kováčskej dielni majstra Eybla, príďte si ju pozrieť na vlastné oči: „Ak sú dvere kováčne otvorené, jednoducho vstúpte,“ hovorí Eybl srdečne. V poslednom čase máva v svojej kováčskej dielni množstvo zvedavých návštevníkov. V neposlednom rade aj preto, že cyklotrasa z Ybbsitzu prechádza priamo popri jeho dielni. „Mám tu dokonca aj behajúcich návštevníkov,“ smeje sa Eybl, ktorý sa rád podelí o svoje znalosti z oblasti kováčstva s ostatnými. Eybl ponúka kurzy pre veľkých aj malých, pre neskúsených aj profesionálnych kováčov, od výberu ocele cez spracovanie materiálu na otvorenom ohni až po samostatnú výrobu jednoduchých čepelí. „Kovanie ocele je však v podstate veľmi podobné mieseniu plastelíny,“ dodá na záver. A skôr než vysadnete na bicykel a šliapnete do pedálov smerom späť do Ybbsitzu, už zase môžete počuť, ako sa majster Eybl oháňa kladivom. Nie nadarmo sa mu hovorí aj „Eyblhammer“ („oceľový Eybl“).