Lesný kúpeľ je ako aromaterapia
„Aj my máme korene a tie určite nevyrástli z betónu,“ povedal hudobník Andreas Danzer.
Trénerka takzvaného lesného kúpania Bianca Forstiková vám vysvetlí, čo dokáže s ľuďmi urobiť les, prečo sú v ňom cvičenia zamerané na pozornosť také mimoriadne užitočné a prečo je Viedenský les ideálnym miestom na lesný kúpeľ.
Z mesta do lesa
Metropolitná oblasť Tokia s takmer 38 miliónmi obyvateľov nepôsobí ako jedno mesto, ale prinajmenšom ako desiatka miest. Najväčšie mesto sveta je nepochybne fascinujúce. Ľudia, ktorí v ňom žijú a väčšinou príliš veľa pracujú, však musia svoju potrebu tráviť čas v prírode, dýchať čistý vzduch a načúvať tichu uspokojovať iným spôsobom. Koncept lesného kúpeľa, ako ho poznáme dnes, pochádza z Japonska z 80. rokov 20. storočia. Je to pravdepodobne jeden z najlepších programov preventívnej zdravotnej starostlivosti. Tam sa mu hovorí „shinrin yoku“, čo v preklade znamená „ponorenie sa do atmosféry lesa“. Čo však vie len málo ľudí: Tento trend, ktorý vlastne ani nie je trendom, pôvodne pochádza zo starej Číny. Tam sa mu hovorí „senlinyu“, ako objasňuje Bianca Forstiková: „Veľkí čínski majstri už pred tisíckami rokov pochopili, aký účinok má les na človeka – a vykonávali cvičenia čchi-kung pod stromami.“ Čchi alebo chi predstavuje životnú energiu, kung znamená cvičiť; čchi-kung sú teda fyzické cvičenia a cvičenia pozornosti a vnímavosti, ktorých cieľom je aktivovať životnú energiu.
Viedeň nemožno s Tokiom porovnávať, o tom niet pochýb. Ale aj tak je to mesto, ktoré, našťastie, hraničí s Viedenským lesom. Takže nemusíte chodiť ďaleko, aby ste si mohli vychutnať blahodarný účinok lesa. „Život v mestách je z hľadiska evolučnej histórie veľmi mladý,“ hovorí Bianca, ktorá ponúka návštevníkom lesný kúpeľ od roku 2017. „Pred priemyselnou érou ľudia vždy žili v oblastiach blízko lesov alebo stepí.“ To, že les má na ľudí blahodarný účinok, nie je len pocit, je to aj vedecky dokázané. „Stromy medzi sebou komunikujú prostredníctvom takzvaných terpénov, látok, ktoré sú nositeľmi informácií. Keď ideme do lesa, vdychujeme tieto terpény, ktoré preukázateľne posilňujú imunitný systém, vyrovnávajú krvný tlak a znižujú hladinu stresových hormónov. Lesný kúpeľ je ako aromaterapia,“ vysvetľuje Bianca. Terpény možno prirovnať k slovíčkam, ktorými sa rastliny v lese navzájom dorozumievajú. Keby boli viditeľné voľným okom, lesný vzduch by bol plný poletujúcich slov.
Čím sa však odlišuje lesný kúpeľ od prechádzky v lese alebo turistiky?
„Pri lesnom kúpeli je cieľom samotná cesta. Ak strávite v lese dve hodiny, mali by ste prejsť len jeden až dva kilometre,“ hovorí Bianca a obracia pozornosť na dôležitý bod: Prvoradá nie je chôdza, ale pobyt v lese. Nie je dôležité napredovať, ale zastaviť sa a vnímať okolie. Aj vo vode často len tak postávate, ponárate sa alebo sa nechávate unášať vodnou hladinou. Hľadíte na oblohu, pomaly sa nadychujete a vydychujete, zavriete oči. „Jedno čínske príslovie hovorí: Korytnačka vám toho o ceste povie viac než zajac,“ hovorí Bianca. A to nielen na jar, pretože v lese má každé ročné obdobie svoje čaro: na jar kvitnúce kvety, v lete príjemný chlad, na jeseň pestré farby a v zime čarovné ticho. Les je vždy dobrý lekár.
Dokonca aj toľko spomínaná pozornosť má terapeutický účinok.
Bianca ju opisuje ako „prijímanie prítomného okamihu“, pri ktorom je dôležité všímať si to, čo je, a vedieť si vážiť malé radosti. Jej vplyv sa prejavuje aj v praktickom živote, preto si ju musíte znova a znova cvičiť, začleniť ju do svojho života – alebo do lesa. Pozornosť je ústredným prvkom lesného kúpeľa. Aj v lese ide o to, aby ste vnímali svoje okolie, trochu spomalili, pozornejšie sa dívali, ovoniavali, preciťovali a načúvali. „Každý deň by ste mali stráviť v prírode 20 minút, a ak ste veľmi zaneprázdnení, tak až hodinu“ – tak znie stará zenová múdrosť, ktorá sa sem dokonale hodí.
Podobne aj teória obnovy pozornosti (Attention Restoration Theory) tvrdí, že pobyt v prírode dokáže vyčistiť myseľ človeka (heslo: mozgová hmla), obnovuje koncentráciu a podporuje kreativitu. Preto nie je vôbec prekvapujúce, že Viedenský les odjakživa priťahoval umelcov, a ani program lesného kúpeľa „WienerWaldSein“, ktorý vytvorila Bianca, sa tu nekoná len tak náhodou. Hudobný skladateľ Franz Schubert podľa legendy zložil svoju slávnu pieseň z cyklu „Zimná cesta“ v tieni starej lipy v predzáhradke dnešného hotela Höldrichsmühle. Spisovateľa Adalberta Stiftera zas výnimočný výhľad z vrchu Tulbingerkogel inšpiroval natoľko, že o ňom napísal text. Častým návštevníkom tu bol aj Beethoven – čo tak asi počul medzi stromami?
Viedenský les je ideálnym protikladom husto obývanej Viedne.
Približne jednu tretinu biosférického parku tvoria udržiavacie a jadrové územia, ktoré sú pod osobitnou ochranou; v jadrových územiach, ktoré sú definované ako prírodné rezervácie, platí zákaz pohybu mimo vyznačených chodníkov, čo znamená, že návštevníci môžu používať len oficiálne ponúkané a vyznačené chodníky. Na kúpanie v lese sa odporúčajú tichšie turistické trasy.
Tipy na výlet od Biancy Forstik:
- trasa z Laabenu do Breitenfurtu (Podrobnosti o trase),
- okružná turistická trasa cez Hoher Lindkogel z Pottensteinu (Podrobnosti o trase),
- trasa z Berndorfu cez Guglzipf do obce St. Veit an der Triesting (Podrobnosti o trase) alebo
- trasa zo stanice Dürrwien do obce Rekawinkel, ktorá prechádza aj popri prameni Kaiserbründl, z ktorého rada pila aj cisárovná Alžbeta.(Podrobnosti o trase).
Bianca Forstiková odporúča na lesný kúpeľ s cvičeniami čchi-kung miesta, ako sú redšie lesy („Tam, kde stromy nie sú tak nahusto, sa človek cíti príjemnejšie“), alebo, ak je to možné, miesta v blízkosti potokov, riek alebo jazier („Voda pôsobí na ľudí upokojujúco“). Vhodné sú aj vyššie položené miesta, „na ktorých máte prehľad a môžete symbolicky hodiť za hlavu každodenné starosti a zhon“. Mimochodom, záverečným rituálom lesného kúpeľa v Japonsku je čajový obrad, ktorý je aj súčasťou programu WienerWaldSein: „Jedna šálka čaju je určená aj pre les – ako prejav vďaky za to, že v ňom môžeme tráviť čas.“
„Lesný kúpeľ so sebou“
Cvičenia, ktoré zintenzívňujú lesný kúpeľ, majú vplyv aj na každodenný život – a možno ich vykonávať aj inde. Bianca Forstiková odporúča týchto 5 cvičení:
#1 Zem: Vedome preciťujte svoje nohy a vnímajte lesnú pôdu pod nimi. Ešte bezprostrednejší – a tiež zdraviu prospešnejší – je kontakt naboso.
#2 Hromadenie čchi: S nádychom zdvihnite ruky po stranách tela nad hlavu. Dlane rúk pritom smerujú nahor. S výdychom otočte dlane smerom nadol a spustite ruky pred telo tak, aby dlane smerovali k podbrušku. Takto prijímate čchi lesa.
#3 Načúvanie zvukom prírody: Nájdite si pekné miesto v lese, vypnite mobil a zavrite oči. Čo počujete? Vtáčí spev, šum vetra v lístí, šuchot v kríkoch? Nechajte sa inšpirovať rôznymi tónmi a zvukmi, ako kedysi hudobní velikáni.
#4 Strom: Nasledujte svoju intuíciu a vyberte si jeden zo stromov. Oprite sa o jeho kmeň a nechajte na seba pôsobiť okolité prostredie. Nahliadnite aj do koruny stromu. Japonci majú pre hru svetla a tieňa dokonca vlastný výraz: „komorebi“.
#5 Meditácia v chôdzi: Vybočte zo zabehnutých koľají a vedome sa pomaly prechádzajte. Nájdite si čas na objavovanie cesty, nadýchanie sa vône kvetov alebo jednoducho na preskúmanie všetkého, čo vás zaujme.