Wachauská bohyňa
Willendorfská Venuša je najznámejším rakúskym archeologickým nálezom.
V roku 27500 pred n. l. vytesal neznámy umelec vo Willendorfe na Dunaji z kusa vápenca malú, zaoblenú sošku ženy, ktorá je jedným z dôvodov, pre ktoré dnes patrí Wachau k najstarším kultúrnym krajinám v Rakúsku.
Táto dáma nepatrí k tým mladým, štíhlym a dlhonohým stvoreniam, ktoré dnes vídame na voľbách miss. „Willendorfská Venuša“ je 11 cm vysoká soška ženy, ktorá bola vytesaná z vápenca asi pred 29500 rokmi a ešte aj dnes nás nadchýna svojimi kyprými tvarmi. Svetlo sveta opäť uzrela v roku 1908 vo Willendorfe v regióne Wachau, kde bola objavená pri výstavbe železnice na brehu Dunaja. Venušu si môžete pozrieť v Prírodovednom múzeu vo Viedni. V samotnom Willendorfe si v múzeu Venusium môžete prezrieť ďalšie praveké nálezy a dokument o objavení Venuše.
Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO Wachau
Ale: Na čo slúžila Venuša? Mala byť symbolom plodnosti, obrazom bohyne alebo dokonca pravekej erotiky? Názory archeológov sa rôznia. Isté si v tom naopak bolo UNESCO, ktoré v roku 2000 zapísalo Wachau do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva, a tým si uctilo nielen neznámeho autora Willendorfskej Venuše, ale aj celú kultúrnu krajinu, v ktorej je človek tvorivo aktívny už tisíce rokov.