Odhalené: Zimný mýtus!
Pravda alebo lož? Pozrite sa s nami zblízka na 7 zimných legiend.
Je možné počas zimy v Dolnom Rakúsku okúpať sa v jazere studeného vzduchu alebo zbierať ľadové kvety? Dokáže nás drienkovica a ostatné druhy pálenky naozaj zahriať a užívajú si vinári „zimný spánok“? Snažíme sa prísť na koreň najznámejším legendám, ktoré sa viažu k tomuto chladnému ročnému obdobiu, a ukázať vám, ktoré legendy majú svoj reálny základ a ktoré môžete brať s nadhľadom. Teraz si prejdeme fakty.
Čo čaká čitateľa:
MÝTUS č. 1: Vinári majú po celú zimu voľno!
MÝTUS č. 2: Ľadové kvety na okne sú to jediné, čo kvitne v zime!
MÝTUS č. 3: Len čo sa v zime dostatočne ochladí, čoskoro napadá sneh!
MÝTUS č. 4: Sneh a alkohol nás v zime udržia v teple!
MÝTUS č. 5: Sneh je vždy rovnaký!
MÝTUS č. 6: Dolnorakúšan bol priekopníkom moderného lyžovania!
MÝTUS č. 7: Najchladnejšie miesto strednej Európy leží v Dolnom Rakúsku!
MÝTUS č. 1: Vinári majú po celú zimu voľno! (lož)
Aký by bol život krásny – zima ako z rozprávky. Po vinobraní hrozno v pivnici rýchlo spracovať na víno a mať nohy vyložené, až kým vinič nezačne na jar opäť kvitnúť. Z času na čas si vychutnať pár pohárikov vynikajúceho vína z toho najlepšieho suda v pivnici... Žiaľ, ani to nie je pravda. Práve naopak! Keď do najväčšej vinohradníckej oblasti Rakúska zavíta zima, znižuje sa obsah štiav v kmeni viniča, ktorý upadá do hlbokého spánku ako Šípková Ruženka: zimný odpočinok sa práve začína. Ak sa však prizriete bližšie, medzi regiónom Wachau na západe a Carnuntum na východe krajiny sa aj tak stále niečo deje. Na prelome rokov začínajú vinári a vinohradníci oslobodzovať vinič od „bremena“, ktoré mu zostalo z minulého roka. A tak namáhavou ručnou prácou v snehu a zime prechádzajú a orezávajú ker za krom a výhonok za výhonkom. Odstraňujú aj „očká“ (púčiky na hlave viniča), ktoré by nadmerným vyháňaním zbytočne oberali vinič o energiu. Pri jemnom orezávaní viniča je dôležité príliš ho nepoškodiť, aby bol stabilnejší, dokázal odolávať prieniku plesní a aby sa v ňom neprerušilo prúdenie štiav. Táto fyzicky náročná práca, ktorú treba vopred naplánovať, je jednou z najdôležitejších zimných prác vo vinohrade, ktorou je možné vopred regulovať a posilniť úrodu viniča v nasledujúcom roku. Odmena za to prichádza na jeseň v podobe zdravého hrozna na výrobu vysokokvalitných vín.
MÝTUS č. 2: Ľadové kvety na okne sú to jediné, čo kvitne v zime! (lož)
Mráz má v zime záhradu pevne pod kontrolou: Lúky, kroviny a kríky sa menia na detailne prepracované ľadové sochy. Pri troche šťastia prikryje všetko hrubá biela vrstva snehu a prebudí k životu všetko pod ňou až na jar, keď slnečné lúče budú dostatočne silné. Ale čo to len vykúka spod snehovej periny? Za hrsť sotva viditeľných drobných bielych kvietkov, ktoré sa odvážili vystrčiť svoje hlávky von aj napriek mrazivým teplotám. Aké milé! Prvé snežienky sú tu a hoci je len koniec januára, týmto zimným kvetom sa – spolu s kalinou, tavolínom a vilínom – darí len v najchladnejšom ročnom období. Vďaka akémusi druhu „nemrznúcej zmesi“, ktorá prúdi v ich cievach, sú odolné voči snehu a ľadu. Patrí k nim aj nádherná čemerica (nazývaná aj vianočná ruža) so svojimi jemnými bielo-zelenkastými alebo bielo-ružovými kvetmi, ktorá má taktiež rada chlad a dokonca dokáže kvitnúť po celú zimu aj na exponovaných miestach. Tieto odvážne kvety a kríky sú dôležitým zdrojom sily pre mnoho druhov hmyzu, ktorý sa prebudí zo zimného spánku. Mimochodom: Divorastúce druhy snežienok, ako aj čemerice sú zákonom chránené, a preto sa nesmú trhať.
MÝTUS č. 3: Len čo sa v zime dostatočne ochladí, čoskoro napadá sneh! (čiastočná pravda)
„Už je tak dlho poriadna zima, kedy konečne nasneží?“, to sa už určite niekedy pýtal každý z vás. Rovnako ako pri daždi, závisí to aj v tomto prípade od množstva kondenzovanej vlhkosti, ktorá je zodpovedná za tvorbu oblakov. Aby sa mohli tvoriť ľadové kryštály, ktoré sa menia na sneh, musia teploty vo vrstvách vzduchu pod oblakmi klesnúť približne na bod mrazu – inak sa z vlhkosti namiesto ľadových kryštálov vytvorí dážď. Čiže keď dostatočné množstvo vlhkosti vo vzduchu narazí na nízke teploty, môžu sa tvoriť snehové kryštály, ktoré sa počas svojho pozvoľného pádu na zem – s rýchlosťou 4 km/h – navzájom spájajú a prichádzajú k nám v podobe snehových vločiek. Ak teploty dlhodobo klesnú pod bod mrazu, na zemskom povrchu sa odparuje menšie množstvo vody. Vtedy sa síce väčšinou môžeme tešiť zo žiarivo modrej a jasnej oblohy, za takejto treskúcej zimy však na nej niet ani mráčka, a tak ostáva len mizivá šanca, že nám nasneží.
MÝTUS č. 4: Sneh a alkohol nás v zime udržia v teple! (lož)
Bielohnedý záchranársky pes so súdkom rumu priviazaným na obojku je symbolom zaručeného zimného alpského pomocníka s vysokým obsahom alkoholu. Aj ploskačka v lyžiarskej súprave je vždy naplnená drienkovicou, marhuľovým likérom z regiónu Wachau alebo pálenkou z mirabeliek – ale prečo vlastne? Vo všeobecnosti totiž panuje názor, že výdatný dúšok tvrdého alkoholu alebo vareného vína dokáže zahriať telo pri nízkych teplotách. Žiaľ, ani to nie je pravda. Alkohol rozširuje krvné cievy, čo spôsobuje, že telo sa ochladzuje ešte rýchlejšie. V podnapitom stave človek navyše ťažšie dokáže posúdiť vonkajšiu teplotu. V žiadnom prípade vám tiež neodporúčame drhnúť si vyziabnuté končatiny, ako ruky, nohy alebo uši snehom. Vo všeobecnosti panuje názor, že studený sneh trením podporuje prekrvenie, a tým zohreje telo. Žiaľ, nie je to pravda, práve naopak: Môžete si tým spôsobiť ešte väčšiu škodu, pretože ľadové kryštály môžu trením poškodiť tkanivo a vyvolať väčšiu bolesť. Preto vám rozhodne neodporúčame nasledovať tieto divoko romantické „návody na prežitie“ počas vašich zimných aktivít. Istejšie je zvoliť viacero vrstiev oblečenia, vďaka ktorým budete môcť lepšie regulovať svoju telesnú teplotu, a posilniť sa šálkou teplého kakaa alebo čaju. To vás príjemne zahreje zvnútra a zároveň udrží čistú hlavu pri zimných športoch.
MÝTUS č. 5: Sneh je vždy rovnaký! (lož)
Je ťažké ju chytiť, takmer nemožné ju udržať a deti ju považujú za pochúťku: snehová vločka. Pritom sa skladá z 90 % zo vzduchu a len z malého podielu kvapôčok vody, ktoré vytvárajú ľadové kryštály a navzájom sa spájajú. Žiadne dve snehové vločky nie sú rovnaké a každá je jedinečná. V závislosti od teploty a vlhkosti môžu byť snehové vločky husté a mäkké, mokré a ťažké alebo malé a jemné. Čím je teplota vyššia – teda okolo 0 °C – o to ľahšie sa nespočetné vločky navzájom spájajú a vytvárajú veľké chumáče vločiek. Naopak pri mínusových teplotách môžete pozorovať prekrásne drobné šesťuholníkové kryštály (pretože majú vždy šesť strán!) celkom zblízka. Tento tvar je pre nás asi ten najznámejší, keď hovoríme o snehových vločkách. Lyžiari a snowboardisti jasajú, keď čarovné snehové kryštály prikryjú svahy a údolia vrstvou čerstvého snehu, takzvaného prašanu, do ktorého môžu s chuťou rezať oblúky. Zážitok snov! Keď krátko nato zasvieti slnko a rozžiari miliardy zamrznutých molekúl vody vytvárajúcich magickú snehovú prikrývku, cítite sa ako v zimnej krajine zázrakov.
MÝTUS č. 6: Dolnorakúšan bol priekopníkom moderného lyžovania! (pravda)
Buďme úprimní: V skutočnosti vynašiel lyžovanie. Je pravda, že Škandinávci so svojím viazaním „telemark“ brázdili zasnežené lesy a hory na lyžiach už po tisícročia. Dolnorakúšan Mathias Zdarsky sa však koncom 19. storočia zapísal do dejín vynálezom oceľového viazania s upínaním päty, a výrazným spôsobom tak ovplyvnil techniku lyžovania a vývoj lyžovania ako takého. Zdarsky vďaka svojej geniálnej mysli a entuziazmu umožnil naučiť sa jazdiť na lyžiach desiatkam tisícom ľudí. Z vtedajšej techniky lyžovania, ktorú Zdarsky prispôsobil novému lyžiarskemu štýlu, pochádzajú aj názvy „pluhovanie“ alebo „slalom“, ktoré poznáme dodnes. Inovatívne viazanie priekopníka z Lilienfeldu, ktoré pripevnilo celé chodidlo pevne k lyži, ako aj ním objavená „zjazdová prívratová technika“ po prvýkrát umožnili jazdiť po svahu v oblúkoch. Svet bol pripravený na prvý slalom v histórii lyžovania – a to na vrchu Muckenkogel v regióne Mostviertel. Na počesť Mathiasa Zdarskeho sa v Lilienfelde každoročne konajú jedinečné nostalgické lyžiarske preteky: na drevených lyžiach bez hrán, po neupravenej zjazdovke, v kožených lyžiarskych topánkach a s jednou palicou – presne ako kedysi. Historické predstavenie, ktoré každoročne s napätím sleduje množstvo divákov.
MÝTUS č. 7: Najchladnejšie miesto strednej Európy leží v Dolnom Rakúsku! (pravda)
Skočiť si uprostred leta do jazera studeného vzduchu – aké dokonalé osvieženie by to bolo? Počkajte chvíľu: „jazero studeného vzduchu“? Nad jazerom Lunzer See v údolí Ybbstal (v severných vápencových Alpách) vo výške 1270 metrov nad morom leží kotlina, v ktorej vládne po celý rok poriadna zima. V prírodnej kotline, uprostred hôr bola začiatkom 20. storočia nameraná najnižšia teplota v strednej Európe: -52,6 °C! Geológovia a meteorológovia sa musia dodnes teplo obliekať pri svojich vedeckých výskumoch v kotline. V zime tu teploty klesajú na -40 °C a dokonca aj vtedy, keď nás trápia letné horúčavy, možno v kotline „Grünloch“ v noci namerať mínusové teploty. Tento vzrušujúci meteorologický fenomén nastáva, keď je bezvetrie, bezoblačná obloha a snehová pokrývka na dne kotliny narazí na studený polárny vzduch. Aj tunajšie rastlinstvo je viac podobné tomu v tundre ako faune a flóre vysokohorských pastvín a lúk v Dolnom Rakúsku. Pretože kotlina elipsovitého tvaru „neústi“ do údolia, nedochádza v jazere studeného vzduchu k turbulenciám ani k miešaniu vzdušných prúdov – ľadový vzduch ostáva ležať v kotline. Presná poloha kotliny je mimochodom prísne tajná, pretože časté návštevy zvedavcov alebo turistov by mohli natrvalo poškodiť krehký ekosystém uprostred Ybbstalských Álp.